Štyri generácie - spolu pre ňu
Rebeka | 04.04.2025
Spolu pre ňu
Rozhodla som sa podeliť o dobrý skutok, ktorý ma nesmierne teší. Aj keď pre niekoho to môže byť maličkosť, pre mňa je to výnimočná a veľká vec. Ako už raz povedal jeden neznámy autor: „Kto sa dokáže tešiť z maličkostí, ten má v sebe šťastie, ktoré rozsieva ďalej.“ Práve preto chcem svoje šťastie poslať ďalej a podeliť sa s vami o môj príbeh.
Mám 96 ročnú prababičku. Veľmi veľa toho už v živote prežila, dokonca aj druhú svetovú vojnu, o ktorej nám niekoľko krát už hovorila. Rozprávala nám čo všetko zažila, ako biedne vtedy žili. Prežila druhú svetovú vojnu a je tu stále s nami. Ako ona vraví: "Ak sa dožijem v auguste budem mať 97 rokov", verím že tu s nami ešte dlho bude. Aj keď už nemá toľko sily a chuti do života ako pred niekoľkým rokmi, stále vyzerá dobre.
Pred 10timi rokmi, keď spadla a veľmi jej telo ochablo, si ju naša babka (jej dcéra) vzala k sebe domov. Odvtedy sa o ňu babka stará. Keďže babka chodila ešte do práce a moja mamina bola na materskej tak chodila k nej mamina s mojou malou sestrou. Prababka sa vždy tešila kedy prídu. Veľmi mala rada spoločnosť mojej mamy a sestry. Spolu sa najedli, pohrali, porozprávali sa a bolo im fajn. A keď mala babka voľno v práci, bola s ňou ona. Zase cez prázdniny som tam bola ja, pamätám si, ako som tam trávila celé leto. Bola som rada že tam môžem byť. Zohriala som jej jedlo, urobila čaj a pustila jej sv. omšu. Veľmi rada som počúvala jej príbehy, dalo sa to počúvať aj 100krát. Dozvedela som sa veľmi veľa nových vecí o ktorých som ani netušila. Ako som už začala rásť a chodiť na strednú školu, k babke začala chodiť moja sestra. A teraz keď som už dospelá, ma veľmi potešilo, že ju zaveziem do nemocnice na injekciu aby ju menej boleli nohy. Bola po veľmi dlhej dobe vonku, nevládze už tak dlho stáť ani chodiť ale aspoň prejde na toaletu. Uvedomujem si to, že je už veľmi stará, veľa vecí prežila a možno ju to tu už nebaví, je nervózna pretože nevládze chodiť tak musí sedieť medzi štyrmi stenami. „Láska nesmie spočívať v citoch, ale musí sa prejavovať v skutkoch.“ - práve tieto skutky sú prejavom lásky od nás k prababke.
Veľa dobrých skutkov sme pre ňu urobili...každá jedna z nás...tak verím, že nás to naučilo, že láska a starostlivosť sa nám vždy vrátia. Každý jeden dobrý skutok je jeden krôčik do neba.
#vDAKAzadobro
#dobreskutkykrokdoneba
Rozhodla som sa podeliť o dobrý skutok, ktorý ma nesmierne teší. Aj keď pre niekoho to môže byť maličkosť, pre mňa je to výnimočná a veľká vec. Ako už raz povedal jeden neznámy autor: „Kto sa dokáže tešiť z maličkostí, ten má v sebe šťastie, ktoré rozsieva ďalej.“ Práve preto chcem svoje šťastie poslať ďalej a podeliť sa s vami o môj príbeh.
Mám 96 ročnú prababičku. Veľmi veľa toho už v živote prežila, dokonca aj druhú svetovú vojnu, o ktorej nám niekoľko krát už hovorila. Rozprávala nám čo všetko zažila, ako biedne vtedy žili. Prežila druhú svetovú vojnu a je tu stále s nami. Ako ona vraví: "Ak sa dožijem v auguste budem mať 97 rokov", verím že tu s nami ešte dlho bude. Aj keď už nemá toľko sily a chuti do života ako pred niekoľkým rokmi, stále vyzerá dobre.
Pred 10timi rokmi, keď spadla a veľmi jej telo ochablo, si ju naša babka (jej dcéra) vzala k sebe domov. Odvtedy sa o ňu babka stará. Keďže babka chodila ešte do práce a moja mamina bola na materskej tak chodila k nej mamina s mojou malou sestrou. Prababka sa vždy tešila kedy prídu. Veľmi mala rada spoločnosť mojej mamy a sestry. Spolu sa najedli, pohrali, porozprávali sa a bolo im fajn. A keď mala babka voľno v práci, bola s ňou ona. Zase cez prázdniny som tam bola ja, pamätám si, ako som tam trávila celé leto. Bola som rada že tam môžem byť. Zohriala som jej jedlo, urobila čaj a pustila jej sv. omšu. Veľmi rada som počúvala jej príbehy, dalo sa to počúvať aj 100krát. Dozvedela som sa veľmi veľa nových vecí o ktorých som ani netušila. Ako som už začala rásť a chodiť na strednú školu, k babke začala chodiť moja sestra. A teraz keď som už dospelá, ma veľmi potešilo, že ju zaveziem do nemocnice na injekciu aby ju menej boleli nohy. Bola po veľmi dlhej dobe vonku, nevládze už tak dlho stáť ani chodiť ale aspoň prejde na toaletu. Uvedomujem si to, že je už veľmi stará, veľa vecí prežila a možno ju to tu už nebaví, je nervózna pretože nevládze chodiť tak musí sedieť medzi štyrmi stenami. „Láska nesmie spočívať v citoch, ale musí sa prejavovať v skutkoch.“ - práve tieto skutky sú prejavom lásky od nás k prababke.
Veľa dobrých skutkov sme pre ňu urobili...každá jedna z nás...tak verím, že nás to naučilo, že láska a starostlivosť sa nám vždy vrátia. Každý jeden dobrý skutok je jeden krôčik do neba.
#vDAKAzadobro
#dobreskutkykrokdoneba
