Pani Hund a dedo
Anastasiia | 09.09.2025
Cestou do práce v Rakúsku, keď som pracovala ako opatrovateľka, nás bolo v aute šesť opatrovateliek a šofér.
Ženy sa medzi sebou rozprávali o tom, ako sa majú v rodinách a aké majú zážitky.
Jedna hovorí: išla som variť obed, keď za mnou prišiel dedo do kuchyne a spýtal sa, čo bude mať dnes na obed.
A ja mu vravím: „Hund.“
Dedo zhrozený, skoro sa rozplakal, že on psa jesť nebude.
Keďže pani nevedela dobre po nemecky, pomýlila si slovo Hund (pes) so slovom Huhn (kurča).
Aby deda upokojila, začala napodobňovať zvuky – nie „hav-hav“, ale „kot-kot-dáá“.
Smiech, ktorý v aute nastal, sa ani nedá opísať.
Na toto nikdy nezabudnem a vždy, keď si na to spomeniem, sa zasmejem.
Ženy sa medzi sebou rozprávali o tom, ako sa majú v rodinách a aké majú zážitky.
Jedna hovorí: išla som variť obed, keď za mnou prišiel dedo do kuchyne a spýtal sa, čo bude mať dnes na obed.
A ja mu vravím: „Hund.“
Dedo zhrozený, skoro sa rozplakal, že on psa jesť nebude.
Keďže pani nevedela dobre po nemecky, pomýlila si slovo Hund (pes) so slovom Huhn (kurča).
Aby deda upokojila, začala napodobňovať zvuky – nie „hav-hav“, ale „kot-kot-dáá“.
Smiech, ktorý v aute nastal, sa ani nedá opísať.
Na toto nikdy nezabudnem a vždy, keď si na to spomeniem, sa zasmejem.
