Boli sme na poznávacom zájazde v Paríži. Cestou späť sme sa ráno zastavili v Rakúsku pri moteli – ranná hygiena, toaleta a, samozrejme, čistenie zubov.
Raňajky v moteli stáli 16 €, tak sme sa rozhodli ísť na neďalekú benzínku, kde mali bagety, žemle a panini za rozumné ceny. Dal som si bagetu, sadol som si, aby som ju zjedol, no čas bežal rýchlo a museli sme sa ponáhľať k autobusu. Dorazili sme poslední, všetci už na nás čakali.
Keď som si vyzliekal bundu (ráno bolo chladno), zrazu šok – celá bunda špinavá od niečoho modrého a lepkavého. Privoňal som a cítil mentolovú vôňu. Hneď mi došlo, že je to zubná pasta. Rozospatý som si ju totiž po umývaní zubov strčil do zadného vrecka a na benzínke som si na ňu sadol. Pasta pod tlakom povolila a celé vrecko sa naplnilo. Nikto si nič nevšimol…
Vybehol som z autobusu strednými dverami a začal sa „umývať“ vlhčenými obrúskami. Vtom sa autobus zavrel a pohol. Utekal som za ním, mával obrúskou plnou pasty a šofér, keď zastavil, sa pýta: „Čo robíš vonku?“ Vysvetlil som mu, že som mal „nehodu s pastou“.
Nechali ma doumývať sa a vrátil som sa zahanbene, ale pobavene do autobusu. Priateľka mi pripravila deku, na ktorú som si sadol, aby som nezašpinil sedadlá. Tak som sedel bez pohnutia až po Slovensko, kde sme šli tankovať. Tam som poprosil šoféra, či mi otvorí batožinový priestor, že sa chcem prezliecť, lebo už príliš „vonia“ mentolom.
Najskôr sa nedalo, lebo stál blízko pri stojane, ale nakoniec posunul autobus. Vybral som kufor, našiel si náhradné kraťasy a zrazu som stál pred benzínkou, medzi ľuďmi a autami, iba v trenírkach. Rýchlo som sa prezliekol, zbieral svoje „opastované“ veci a vrátil sa do autobusu.
Naše nové kamarátky len skonštatovali: „Frajer na záver.“ Som rád, že som pobavil celý autobus týmto faux pas. To nevymyslíš – to je život.
Boli sme na poznávacom zájazde v Paríži. Cestou späť sme sa ráno zastavili v Rakúsku pri moteli – ranná hygiena, toaleta a, samozrejme, čistenie zubov.
Raňajky v moteli stáli 16 €, tak sme sa rozhodli ísť na neďalekú benzínku, kde mali bagety, žemle a panini za rozumné ceny. Dal som si bagetu, sadol som si, aby som ju zjedol, no čas bežal rýchlo a museli sme sa ponáhľať k autobusu. Dorazili sme poslední, všetci už na nás čakali.
Keď som si vyzliekal bundu (ráno bolo chladno), zrazu šok – celá bunda špinavá od niečoho modrého a lepkavého. Privoňal som a cítil mentolovú vôňu. Hneď mi došlo, že je to zubná pasta. Rozospatý som si ju totiž po umývaní zubov strčil do zadného vrecka a na benzínke som si na ňu sadol. Pasta pod tlakom povolila a celé vrecko sa naplnilo. Nikto si nič nevšimol…
Vybehol som z autobusu strednými dverami a začal sa „umývať“ vlhčenými obrúskami. Vtom sa autobus zavrel a pohol. Utekal som za ním, mával obrúskou plnou pasty a šofér, keď zastavil, sa pýta: „Čo robíš vonku?“ Vysvetlil som mu, že som mal „nehodu s pastou“.
Nechali ma doumývať sa a vrátil som sa zahanbene, ale pobavene do autobusu. Priateľka mi pripravila deku, na ktorú som si sadol, aby som nezašpinil sedadlá. Tak som sedel bez pohnutia až po Slovensko, kde sme šli tankovať. Tam som poprosil šoféra, či mi otvorí batožinový priestor, že sa chcem prezliecť, lebo už príliš „vonia“ mentolom.
Najskôr sa nedalo, lebo stál blízko pri stojane, ale nakoniec posunul autobus. Vybral som kufor, našiel si náhradné kraťasy a zrazu som stál pred benzínkou, medzi ľuďmi a autami, iba v trenírkach. Rýchlo som sa prezliekol, zbieral svoje „opastované“ veci a vrátil sa do autobusu.
Naše nové kamarátky len skonštatovali: „Frajer na záver.“ Som rád, že som pobavil celý autobus týmto faux pas. To nevymyslíš – to je život.