Družička s úsmevom na každej fotke
Anastasiia | 09.09.2025
Môj brat sa ženil a ja som bola družička. Bola som úplne zničená z príprav – výzdoba sa ešte riešila, na poslednú chvíľu rýchlo sprcha, obliecť sa, a už trúbil autobus, že hostia sú tu a ja ich mám vítať v kultúrnom dome. Nestíhala som nič, tak som „letela“ dole.
Na prízemí práve fotili mladomanželov a zrazu niekto na mňa zakričal: „Úsmev, prosím!“
V duchu som si hovorila: kto, čo? Pozriem sa – fotograf. Usmiala som sa… a odvtedy ma akoby prenasledoval. Neustále ma fotil a ja som sa automaticky stále usmievala.
Na druhý deň mi poslal fotky, na ktorých som sa všade usmievala – a hneď mal človek lepšiu náladu
Na prízemí práve fotili mladomanželov a zrazu niekto na mňa zakričal: „Úsmev, prosím!“
V duchu som si hovorila: kto, čo? Pozriem sa – fotograf. Usmiala som sa… a odvtedy ma akoby prenasledoval. Neustále ma fotil a ja som sa automaticky stále usmievala.
Na druhý deň mi poslal fotky, na ktorých som sa všade usmievala – a hneď mal človek lepšiu náladu
