Prvé prímorské dobrodružstvo na Hvare
Anastasiia | 09.09.2025
Keď sme išli na prvú dovolenku k moru, deti už boli dosť veľké – Martinko mal 16 rokov, Zuzka 15 a Miško 13. Vybrali sme sa aj so švagrovcami, ktorí mali deti približne v rovnakom veku.
Priateľ Michal nám odporučil ostrov Hvar, dokonca aj adresu apartmánu, kde sa máme ubytovať, a vysvetlil nám, ako cestovať. Tak sme sa vybrali rýchlikom z Detvy do Bratislavy, s plnými taškami jedla a oblečenia. V Bratislave sme prestúpili na rýchlik do Splitu a odtiaľ trajektom na Hvar.
Cesta trajektom bola nádherná – krásne výhľady na more a ostrovy. Keď sme došli do prvého prístavu a spýtali sa, či je to Hvar, povedali, že áno. Tak sme všetci vystúpili. Až potom sme sa pýtali, v akom meste sme, a odpovedali, že v Hvare. Vtedy sme zistili, že sme vystúpili zle, pretože náš apartmán bol v meste Stari Grad.
Švagriná Mária hneď začala šomrať a bola celá nespokojná. Stáli sme tam až do obeda, lebo sme nevedeli, čo robiť. Ja som však bola spokojná – až nadšená, že vidím niečo také krásne. Nakoniec naši muži zistili, že o dve hodiny ide autobus do Stari Gradu, tak sme nastúpili a doviezli sa tam.
Zistili sme, že pani, ktorá nás mala ubytovať, už nečakala. Naši muži sa začali vypytovať po meste, až nakoniec našli jej meno na plagáte, lebo bola herečka v divadle. Potom nás už nasmerovali k jej domu, a tak sme konečne dostali kľúče od apartmánov a večer sa spokojne ubytovali. Dovolenka bola výborná a dodnes na ňu spomíname s úsmevom.
Priateľ Michal nám odporučil ostrov Hvar, dokonca aj adresu apartmánu, kde sa máme ubytovať, a vysvetlil nám, ako cestovať. Tak sme sa vybrali rýchlikom z Detvy do Bratislavy, s plnými taškami jedla a oblečenia. V Bratislave sme prestúpili na rýchlik do Splitu a odtiaľ trajektom na Hvar.
Cesta trajektom bola nádherná – krásne výhľady na more a ostrovy. Keď sme došli do prvého prístavu a spýtali sa, či je to Hvar, povedali, že áno. Tak sme všetci vystúpili. Až potom sme sa pýtali, v akom meste sme, a odpovedali, že v Hvare. Vtedy sme zistili, že sme vystúpili zle, pretože náš apartmán bol v meste Stari Grad.
Švagriná Mária hneď začala šomrať a bola celá nespokojná. Stáli sme tam až do obeda, lebo sme nevedeli, čo robiť. Ja som však bola spokojná – až nadšená, že vidím niečo také krásne. Nakoniec naši muži zistili, že o dve hodiny ide autobus do Stari Gradu, tak sme nastúpili a doviezli sa tam.
Zistili sme, že pani, ktorá nás mala ubytovať, už nečakala. Naši muži sa začali vypytovať po meste, až nakoniec našli jej meno na plagáte, lebo bola herečka v divadle. Potom nás už nasmerovali k jej domu, a tak sme konečne dostali kľúče od apartmánov a večer sa spokojne ubytovali. Dovolenka bola výborná a dodnes na ňu spomíname s úsmevom.
