Deti slnka
Anastasiia | 16.09.2025
Mám krásnu, úsmevnú spomienku, keď som cestou do práce, často peši približne 20 minút, narazila na chodníku oproti sebe učiteľku so skupinou detičiek s Downovým syndrómom. Tak krásne sa usmievali, mali neskutočnú obyčajnú radosť zo seba, z okolia, z výletu. Ja som ich pozdravila, usmiala sa – a oni na mňa tiež. Toľko radosti a úsmevu rozdávali všade dookola! Nie nadarmo sa im hovorí deti slnka. Bola to pre mňa nádherná spomienka a obrovská energia na celý deň.
