Dobro došli, vitajte!
Anastasiia | 16.09.2025
Jana Mydlová
Vynorili sa mi dva príbehy:
Prvý – keď sme šli na dovolenku s kamarátom do Chorvátska. Ich slovíčka nás miatli. Ja som si napríklad myslela, že „odmorište“ znamená, že sme už blízko mora. V skutočnosti to bolo len parkovisko – oddychová zóna. Tak som sa cestou do Chorvátska asi päťdesiatkrát tešila, že už vidím more, ale tieto tabule stáli od Zadaru až po Makarskú. A kamarát si zase myslel, že „dobro došli“ znamená „dobre došli“, teda že prišli sme v poriadku. Tak v každom obchode každému po vstupe hovoril: „Dobro došli, dobro došli,“ v domnení, že sa chváli, že sme dobre dorazili. A pritom je to v preklade „vitajte“. Takže vlastne každému predavačovi povedal: „Vitajte!“
Druhý príbeh – ešte v deväťdesiatych rokoch, keď sme s otcom boli na poznávačke v Paríži. Keď sme sa ubytovali a prišli na izbu, neboli tam žiadne periny ani vankúše. Tak sme išli na recepciu, že nám asi zabudli dať. Oni šli s nami späť na izbu a ukázali, že tam sú. Lenže to bol malý vankúš v rolke a tenučká prikrývka. U nás to ešte nebolo známe, tak sme zostali trochu zahanbení, že pôsobíme ako „láznici v meste“. U nás bol vtedy zvykom poriadny paplón, nie také tenké prikrývky.
Vynorili sa mi dva príbehy:
Prvý – keď sme šli na dovolenku s kamarátom do Chorvátska. Ich slovíčka nás miatli. Ja som si napríklad myslela, že „odmorište“ znamená, že sme už blízko mora. V skutočnosti to bolo len parkovisko – oddychová zóna. Tak som sa cestou do Chorvátska asi päťdesiatkrát tešila, že už vidím more, ale tieto tabule stáli od Zadaru až po Makarskú. A kamarát si zase myslel, že „dobro došli“ znamená „dobre došli“, teda že prišli sme v poriadku. Tak v každom obchode každému po vstupe hovoril: „Dobro došli, dobro došli,“ v domnení, že sa chváli, že sme dobre dorazili. A pritom je to v preklade „vitajte“. Takže vlastne každému predavačovi povedal: „Vitajte!“
Druhý príbeh – ešte v deväťdesiatych rokoch, keď sme s otcom boli na poznávačke v Paríži. Keď sme sa ubytovali a prišli na izbu, neboli tam žiadne periny ani vankúše. Tak sme išli na recepciu, že nám asi zabudli dať. Oni šli s nami späť na izbu a ukázali, že tam sú. Lenže to bol malý vankúš v rolke a tenučká prikrývka. U nás to ešte nebolo známe, tak sme zostali trochu zahanbení, že pôsobíme ako „láznici v meste“. U nás bol vtedy zvykom poriadny paplón, nie také tenké prikrývky.
