V otvorenom rozhovore nám prezradila, ako sa dá v našom autobuse nájsť životná láska, aké to je byť „večným študentom“ v uliciach večného Ríma a prečo ľudská empatia dokáže vyriešiť aj tie najväčšie letiskové krízy.

Príbeh pravej „Daka rodiny“: Od prvého zájazdu až k Dakáčikovi

Ak niekto pochybuje o tom, že sme jedna veľká rodina, Henrietkin osobný príbeh ho vyvedie z omylu. Pred časom trávila v zahraničí na zájazdoch obrovské množstvo času – niekedy bola v kuse preč aj štyri mesiace, doma len vymenila veci v kufri a pokračovala ďalej. Na hľadanie partnera mimo práce skrátka nezostával čas.

Všetko zmenil jeden jediný, historicky prvý spoločný autobusový zájazd do bájnych Benátok. Práve tam spoznala svojho budúceho manžela, ktorý v našej cestovnej kancelárii pôsobí ako vodič autobusu. Iskra preskočila, nasledovala svadba a dnes spoločne vychovávajú synčeka Liama, ktorého interne vo firme nežne prezývame „Dakáčik“.

Hoci Liamko ešte nemá ani rok, Henrietka sa už pomaly a úspešne vracia k sprevádzaniu. Veľkou oporou sú starí rodičia, ale predovšetkým ústretovosť vedenia dopravy. Vďaka skvelej koordinácii totiž na vybrané autobusové zájazdy odchádzajú manželia spoločne ako zohraná dvojica – on drží pevne v rukách volant a ona sa s láskou stará o komfort našich klientov.

Večné Taliansko a úskalia sprievodcovského chlebíčka

Henrietkinou absolútnou osobnou aj profesionálnou srdcovkou je Taliansko. Počas vysokej školy študovala taliančinu priamo v jazykovej škole v Ríme. Vo večnom meste bola už viac ako 100-krát, v malebných Benátkach cez 70-krát. „Vždy, keď s lietadlom pristaneme v Ríme, či už na Fiumicinu alebo Ciampinu, poviem si v duchu: a som opäť doma,“ vyznáva sa.

Hoci destinácie pozná dokonale, prízvukuje, že sprievodca musí byť večným študentom. „Manžel ma občas podpichuje, že by som už ten výklad v Benátkach mohla obmeniť, keďže tam chodíme tak často. Ja mu na to hovorím: Dejiny a história sa predsa nemenia! Ty ako šofér ideš tiež tou istou cestou a nemením ti ju,“ smeje sa.

Pripravovať sa však treba nonstop. Najmä v Ríme dokážu tamojšie úrady sprievodcov zaskočiť zo dňa na deň – bez akéhokoľvek predbežného varovania či oznamu na webe zmenia vstup do pamiatok, presunú turnikety či kompletne prerobia organizáciu prehliadok. Skúsený sprievodca tak musí improvizovať a reagovať priamo na mieste.

Keď sa sprievodca bije za svojich klientov: Šesť talianskych policajtov

Práca v teréne prináša aj krízové situácie. Na jeden z najväčších záťažových momentov Henrietka spomína z rímskeho letiska. Letecká spoločnosť vtedy vyhlásila overbooking a oznámila, že štyroch ľudí z našej skupiny – vrátane Henrietky ako sprievodkyne – do lietadla smer Viedeň nepustia. Taliani boli chladní a namiesto riešenia krízy začali vybavovať radšej cestujúcich, ktorí prišli až po nás.

„To sa mi, samozrejme, nepáčilo. Povedala som našim klientom, nech vytvoríme dlhú živú reťaz a nepustíme k prepážkam nikoho ďalšieho, kým so mnou nezačnú kompetentní normálne komunikovať. Taliani na mňa okamžite zavolali šiestich policajtov,“ opisuje dramatické chvíle Henrietka. „Policajti našťastie rýchlo pochopili, že nie som agresívna, len sa nenechám odbiť. Keďže sme v skupine mali aj onkologického pacienta a pani s cukrovkou, nemohli sme si dovoliť čakať na letisku desiatky hodín. Výsledok? Vybojovala som pre nás náhradný let cez inú leteckú spoločnosť len o dve hodiny neskôr a zabezpečila bezplatný transfer.“

Od európskych metropol až po exotickú Áziu

Okrem Talianska Henrietka pre našu cestovnú kanceláriu pripravovala itineráre, ochutnávky a organizovala chod celej škály zájazdov. Pred materskou dovolenkou intenzívne sprevádzala nielen Európu (Nemecko, Holandsko), ale aj exotickú Áziu a severnú Afriku – Thajsko, Kambodžu, Malajziu, Indonéziu, Indiu, Jordánsko, Egypt, Maroko či Saudskú Arábiu.

Vo svete zažíva množstvo úsmevných kultúrnych stretov. V Indii jej raz miestna rodina bez slova vtisla do náručia svoje malé bábätko, len aby mali spoločnú fotografiu s európskou sprievodkyňou. Neskôr prostredníctvom správ cez WhatsApp od nich dostala úprimnú, hoci úsmevnú otázku: „Ty si zo Slovenska, pozerali sme si to na mape. Vy ste tam všetci bohatí, nepošleš mi nový mobil?“

V Singapure zase zažila úsmevný trapas, kedy sa s klientmi v spleti mrakodrapov tak zarozprávala, až po dlhom okruhu mestom skončili na tom istom mieste, z ktorého vyrazili. Situáciu však zachránila profesionálnym hereckým nadhľadom a klientom oznámila, že išlo o zámerné predĺženie prechádzky kvôli nasatiu lokálnej atmosféry.

3 bleskové otázky na záver:

• Kam by si sa okamžite vrátila na dôchodok? Rozhodne na taliansky ostrov Ponza, ktorý leží neďaleko Ríma. Je tam neskutočný pokoj, malebné domčeky a krištáľovo čisté more. Kedysi som na tento ostrov dokonca vypracovala kompletne nový itinerár zájazdu, takže je to skvelá inšpirácia pre naše budúce novinky.

• Máš nejaký talizman do kufra, bez ktorého neodídeš? Dlhé roky to bola moja slávna plyšová kvetinka na sprievodcovskej paličke. Klienti ju z diaľky milovali, dokonca mi kvôli nej dali prezývku „Kvetinka“. V súčasnosti už máme prísne predpísané oficiálne vlajky CK DAKA, no kvetinka zostáva navždy mojou srdcovkou.

• Ako zvládaš počítanie klientov vo veľkých mestách? Hoci som počula, že klasické organizovanie do radov sa už dnes nenosí, ja vsádzam na humor. Na pamiatkach klientom vtipne oznámim: „Poďme ako v škole, pekne sa zoraďme do dvojíc, nech vás rýchlo porátam.“ Nikto s tým nemá problém, rýchlo sa spočítame a tí, čo sa predsa len občas zatúlajú mimo radu, rýchlo dostanú milé napomenutie.

Chcete vidieť, aká neuveriteľná energia a optimizmus z Henrietky srší, a dozvedieť sa viac o našom historickom zájazde na Veľkú noc v Ríme, kde pápež František osobne z okna mával Daka klientom so slovenskou vlajkou? Pozrite si celú videonahrávku podcastu:

Zároveň môžete sledovať aj jej osobnú facebookovú stránku Cestuj s Henrietou, kde pravidelne zdieľa živé zážitky a fotografie priamo z ciest. Cestujte s nami a nechajte si splniť svoje cestovateľské sny!