Niektoré životné cesty pripomínajú scenár z akčného filmu. Predstavte si, že pracujete v hlučných, stresujúcich boxoch svetového šampionátu MotoGP, cestujete po celej planéte so slávnymi pretekármi a potom zo dňa na deň presedláte do úplne iného sveta – do sveta cestovného ruchu, histórie a plnenia ľudských snov.

V najnovšej, 16. epizóde nášho podcastu baDAKAtelia sme privítali Ľuboša Majerského, absolventa našej Akadémie sprievodcov CK DAKA. Ľuboš sa neuveriteľne rýchlo vypracoval na profesionála, z ktorého v autobuse srší nielen obrovská energia, ale aj hlboká ľudskosť.

Posaďte sa, otvorte si kávu a prečítajte si príbeh muža, ktorý vymenil mechanické boxy KTM za bočné uličky Večného Ríma.

MotoGP a nesplnený sen unaveného turistu

Ľuboš pochádza z Novej Bane a jeho profesijná kariéra začala v rakúskej fabrike, kde montoval motorky značky KTM. Vďaka obrovskej šikovnosti si ho všimol najvyšší šéf a posunul ho priamo do prestížneho sveta MotoGP. Ako mechanik v boxoch zažíval prácu pod extrémnym stresom a s celým cirkusom na dvoch kolesách obletel svet – od Japonska až po Ameriku a Brazíliu.

Malo to však jeden háčik. „Každý mi hovoril, aké skvelé to je, že cestujem po svete. Realita? V nedeľu sa skončili preteky, v pondelok sme od rána balili boxy a v utorok odlietali na druhú stranu zemegule. Z miest, v ktorých sme boli, som videl len letisko, hotel a pretekársky okruh,“ spomína Ľuboš. V bucket liste si síce mohol odškrtnúť splnené destinácie, no skutočne si ich ako turista vychutnať nedokázal.

Keď sa začiatkom roka 2025 materská stajňa dostala do finančných problémov a konkurzu, Ľuboš sa rozhodol splniť si svoj druhý veľký sen – cestovať znova, no tentoraz ako sprievodca, ktorý mestá reálne zažije a ukáže ich krásu iným.

Z boxov MotoGP priamo do Akadémie sprievodcov

Cesta k CK DAKA viedla cez rodinné väzby – Ľubošov nevlastný otec u nás totiž pôsobí ako vodič autobusu. Ten mu hneď posunul kontakt na Zuzku Eichler, šéfku našej sprievodcovskej akadémie.

Ľuboš úspešne absolvoval online kurz, ktorý opisuje ako skvelú „školu hrou“, plnú inšpiratívnych ľudí. Hoci mal po kurze veľké oči, rýchlo pochopil, že najlepšie je začať pekne od podlahy – jednodňovými zájazdmi, kde sa človek naučí pracovať s dynamikou skupiny.

Jeho úplne prvou ostrou skúškou bol jednodňový autobusový zájazd na výstavu Harryho Pottera v Budapešti. Hneď v úvode musel riešiť klasický sprievodcovský krst ohňom: približne štvrtina autobusu si neprečítala pokyny, ktoré CK DAKA posiela vopred, a nemala zakúpené lístky na presný čas. Keďže výstava býva bežne vypredaná, Ľuboš musel okamžite zapnúť krízový manažment a priamo počas jazdy online dokupovať flexibilné a VIP vstupenky, aby sa na výstavu dostali úplne všetci. Prvý zájazd napokon dopadol na výbornú a od klientov si vyslúžil skvelé hodnotenie.

Rím sa nepredáva cez suché letopočty, ale cez príbehy

Hoci Ľuboš úspešne sprevádza Rakúsko, Maďarsko či Poľsko, jeho najväčšou celoživotnou srdcovkou je Taliansko. Do Ríma chodil už ako malý chlapec so svojou starkou a toto mesto má hlboko v koreňoch.

Podľa neho je Rím pre začiatočníka magický v tom, že mesto si ľudí podmaní samo. Klientov však netreba nudiť encyklopedickými faktami a suchými číslami. „Keď stojíte pri Koloseu a poviete im, že sa stavalo v rokoch 72 až 80, o päť minút to zabudnú. Radšej im rozprávam príbehy,“ vysvetľuje.

Vedeli ste napríklad, ako vzniklo slávne gesto „držím ti palce“? Všetci si z filmu Gladiátor pamätáme, že palec hore znamenal život a palec dole smrť. V starovekom Ríme to však bolo inak. Akékoľvek gesto s vytiahnutým palcom (hore či dole) znamenalo pre víťazného gladiátora povel: „Vytiahni meč a podrež ho.“ Naopak, ak chcel cisár porazeného ušetriť, schoval palec do zovretej päste na znak: „Schovaj meč do puzdra.“ Práve zo zovretej päste so schovaným palcom vzniklo dnešné slovenské prianie štastia – držím ti palce.

Rím, ktorý neuvidíte z hlavnej cesty: Castel Gandolfo

Ľuboš pre CK DAKA sám vypracoval a navrhol kompletne nový program zájazdu – Rím s návštevou letného sídla Castel Gandolfo. Tento zájazd reaguje na preplnenosť tradičného Vatikánu.

„Vatikánske múzeá sú dnes beznádejne plné. Sixtínsku kaplnku vidíte päť minút a SBSkári vás hneď ženú ďalej. V Castel Gandolfe, ktoré je vzdialené asi 50 kilometrov od Ríma v krásnom horskom prostredí pri jazere, sme pritom v podstate sami. Sú to tiež vatikánske múzeá, letné sídlo pápežov, ale s neskutočným kľudom, prírodou a tradičnými rodinnými reštauráciami v podzemných pivniciach, kde sa domáce bio víno mieša s pravou talianskou kuchyňou za skvelé ceny,“ láka na novinku Ľuboš. V programe sa navyše zámerne vyhýba preplneným hlavným ťahom a klientov vodí cez malebné bočné uličky.

Trapasy, ktoré spájajú: Levanduľová voda a čokoláda v Tokiu

Správny sprievodca musí vedieť pobaviť a Ľuboš má v rukáve zážitky z celej planéty. Precestoval celé Japonsko tými najrýchlejšími vlakmi (šinkanzenmi) od Tokia až po Hirošimu a z tejto krajiny si odniesol dve nezabudnuteľné lekcie:

1. Levanduľový detox v Kobe: V luxusnej reštaurácii, kde sa podávajú povestné masírované steaky Wagyu, dostal pred jedlom misku s voňavou vodou. Keďže v Japonsku sa hlasným srkaním vyjadruje pochvala kuchárovi, Ľuboš misku chytil a s labužníckym zvukom ju kompletne vychlípal. Vzápätí pribehol zdesený čašník s otázkou, kam zmizla voda, v ktorej si mal pôvodne len umyť a vydezinfikovať ruky. „Krásne to voňalo lavandulovo, ale potom som celý večer grgal bublinky,“ smeje sa Ľuboš.

2. Čokoládový maskot v Tokiu: V Japonsku je prísny zákaz jesť na verejnosti, ideálne je preto najesť sa vo vlaku. Unavený Ľuboš si v Starbuckse kúpil veľkú čokoládovú sušienku a zjedol ju v šinkanzene. Neuvedomil si však, že omrvinky pod ním sa na sedadle roztopili. Keď v belych nohaviciach vstal, celá sedačka bola hnedá. Celú cestu preplnenými uličkami 40-miliónového Tokia tak musel absolvovať s obrovským fľakom na zadku, pričom aj inak mimoriadne diskrétnym Japoncom viditeľne trhalo kútikmi úst.

3 bleskové otázky na záver:

• Kam by si sa presťahoval na dôchodok? Do historického japonského mesta Kyoto. Dýcha to tam neuveriteľnou históriou, tradíciami a jeseň, kedy sa všetka príroda zafarbí do žlto-červena, je tam priam čarovná. Mojím snom je vybehnúť na ich posvätnú sopku Mount Fuji.

• Čo ti nikdy nesmie chýbať v kufri? Kvalitná voňavka. Sprievodca musí byť za každých okolností stopercentne pripravený, upravený a reprezentatívny.

• Si zadaný? Nie, momentálne som single. (Majiteľ David v štúdiu okamžite zareagoval: „Milé dámy, náš 32-ročný, šikovný a charizmatický sprievodca z Novej Bane je nezadaný! Na našom webe si viete vyhľadať zájazdy presne podľa mena sprievodcu, tak sa neváhajte prihlásiť na Rím alebo Paríž!“)

Chcete nasať Ľubošovu skvelú energiu, vidieť video z Vatikánu, kde pápež František berie z jeho rúk malé brazílske bábätko Rafaela, alebo zistiť, prečo sa oplatí v autobuse počítať voľné miesta namiesto plných? Pozrite si celú epizódu nášho podcastu:

Ľuboš dodáva, že najkrajším momentom jeho práce je príletová hala vo Viedni po skončení zájazdu. Keď vidí, ako sa ľudia, ktorí sa pred štyrmi dňami vôbec nepoznali, objímajú, pusinkujú a vymieňajú si kontakty, vie, že táto práca má obrovský zmysel. Nevytvára totiž len zážitky, ale spája ľudí do jednej veľkej rodiny. Cestujte s nami!